Choď na obsah Choď na menu
 


Znamienko lásky

31. 10. 2012

 

          

Znamienkom lásky

mojej starej mamy bol krížik.

Trasľavou rukou

urobila ho pred každou nedeľou

na chlebík

s vďakou, že nám bol dopriaty.

A nám deťom,

tým menším bývalo z toho aj veselo,

urobila starká

pred každou rozlúčkou krížik,

znamienko lásky na čelo.

Pán Boh ťa opatruj, moja...

Aj Vás, starká, aj Vás...

Muškáty na stráži stoja,

tak žije detstvo v nás.

 

Ako rozlúčok pribúdalo,

triasla sa ruka viac a viac.

Úsmev bol smútku podobný.

Neplačte, starká,

veď vrátim sa už o mesiac...

Leskol sa prstienok obdratý,

svadobný.

 

Jej čas sa spomalil

a náš letel!

Stále častejšie

opierala o sporák, o stôl.

Neplačte, starká,

prídem až v lete...

Prišla som skôr.

Hneď po tom liste od sestry

„Je slabá...

Už neprejde ani po kostol.“

 

Dodnes ich cítim,

znamienka lásky od starej mamy

a túlim sa k jej istote

s vôňou slnka, potu, zeme a chleba.

A sníva sa mi,

že znamienkami lásky od dobrých ľudí

vystlaný mala svoj uzučký chodníček do neba.

 

Už dávno, dávno

bez tých krížikov míňa sa môj svet.

A mení!

 

Hlboko vo mne

znamienka lásky od starej mamy

prežili v spleti odrenín.

 

Keď nadíde čas,

čo zanechám ja? Aké znamienko?

Budem raz tiež snom

a v ťažkých chvíľach

istotou, láskou, spomienkou?

 

V pokore pred ňou,

i keď to znie snáď neskromne,

poprosím báseň,

kým ešte pevnou rukou ju píšem, citujem...

Buď prosím, mojim znamienkom lásky.

Ostaň tu po mne,

pre všetkých, ktorí ma milovali,

pre všetkých, ktorých milujem.

 

 


 autor: Mária Petrová, zo zbierky: Zastavme čas na jednu báseň

                           Vložené s láskavým dovolením autorky, za čo srdečne ďakujem

 

 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.