Choď na obsah Choď na menu
 

Nite

 

 

A nad soľ vzácnejšie sú pre človeka nite,

keď nemá, čím by prišil záplatu

na to, čo bolí, čo má zostať skryté
jak chromá ruka pod rukávom kabátu.
 
Tisíckrát zamkni všetko, čo ťa trápi.
Do krvi zamkni slovo plačúce,
zo živej vody rozumu sa napi,
na jazvy nehľaď, nehľaď na srdce.
 
Tým, čo ťa ľúbia, pre ich lásku luhaj.
Rozkolíš zvony poézie v nociach tesknoty.
Na nebi smutných vyjdi ako dúha,

nad cudzím srdcom, ktoré nenôti.

 

autor: Miroslav Válek