Choď na obsah Choď na menu
 

Mame

 



Odpusť mi, mama,
v tejto chvíli pochabosť mojich dávnych liet.
Nebola som zlá, iba som si
v neskúsenosti mladých rokov myslela,
že mi patrí svet.
Odpusť mi
tie roky skúpe na dobré slovo, vrúcny cit...
Už vtedy skryté boli vo mne,
len v ostýchavosti mladých rokov
nedokázala som ich vyjadriť.
Odpusť mi
snáď nevhodné slová
a k vážnym veciam nedbalosť...
Už vtedy som ich v sebe odsúdila,
len v roztopašnosti mladých rokov
nedokázala som ti povedať
"chápem ťa, rada ťa mám".
Odpusť mi, mama,
to, čo bolo nesprávne v mojom správaní...
Už vtedy som to pochopila,
len v rozpačitosti mladých rokov
nedokázala som prísť k tebe
a bozkať vrásky tvojich dlaní.

Tak moja mladosť sa premenila
na tvoje vrásky, šediny.
Tak dôstojne si ich prijímala,
s úsmevom si hovorievala-
starnem, neukryjem sa pred nimi.

Dnes už aj ja viem, čo je strach
o život blízkych...Obavy...!
Už viem pochopiť, čo si prežívala,
keď som vtedy tak neskoro prišla
z tej príma disco-zábavy.

Už aj moje deti dospelé sú,
ja skrývam šediny pod preliv.
Vrásky nerátam, iba roky...
A slová,
ktoré v neskúsenosti mladých rokov
žiaľ, nikdy neodzneli.
Tie nevypovedané slová odpusť,
ukryté city odpusť tiež...
Za všetko, čím som sa previnila
v neskúsenosti mladých rokov,
mama,
odpusť tak,
ako len ty odpustiť vieš.     

  

                               

autor: Mária Petrová, zo zbierky Ak je láska hriech

hudba: Mgr. Viktor Heveši

(vložené s láskavým dovolením autorov)