Choď na obsah Choď na menu
 

....i toto sme si vyštrngali v 89((((((

30. 8. 2013

 ROZHOVOR KAROLA SUDORA

Šéf bulváru: Áno, Bartošovú naozaj zabijeme
Český bulvár už roky žije aj z prenasledovania ľudí, ktorí si to neželajú. Rozbíja im rodiny, iní sú na antidepresívach. Previnili sa tým, že sú slávni. Súdy to nedokážu zastaviť napriek dokázaným lžiam. Okrem toho trvajú dlho a sumy odškodného sa pohybujú na úrovni, ktoré veľké vydavateľstvá neohrozujú. Zvýšený predaj to vykryje.
Bulvár dokonca platí za tipy o nešťastiach od zamestnancov záchraniek a polície či za prezradenie diagnóz od nemocničného personálu. Zároveň s čitateľmi nehrá vždy férovo - množstvo takzvaných paparazzovských sledovačiek je vopred dohodnutých. Existujú aj dohody medzi celebritami a novinármi o neútočení - vy nám budete poskytovať informácie zo súkromia a my o vás nebudeme písať zlé veci. A veľa je aj takých, čo sa bulváru sami vnucujú, hoci sa navonok tvária, že ho v skutočnosti neznášajú. 
O praktikách bulvárnych médií otvorene rozpráva jeden z ich šéfredaktorov PAVEL NOVOTNÝ.
Pôvodne ste chceli robiť serióznu žurnalistiku. Prečo ste sa dali na tvrdý bulvár?
V MF Dnes som bol elévom a venoval sa okrajovým témam. Zároveň som písal scenáre pre seriózne rádio a obdivoval kolegov, ktorí robili veľké reportáže a rozhovory. Bulvár som neznášal, a keď novinári ako celebritu navštevovali môjho otca (český zabávač Petr Novotný, pozn. autora), staval som sa voči nim spurne.
Potom som šiel kvôli peniazom do istej reality šou a pre Novu začal robiť bulvárny magazín. Keď som skončil, čakalo ma niekoľko zásadných ponúk od bulváru. Zrazu som sa ocitol vo svete, kde som mal každý článok napísaný päťkrát rýchlejšie, trojnásobný plat a rýchly kariérny postup. Už po roku som sa stal šéfredaktorom.
Za zmenou teda boli len peniaze?
V bulvári je veľa povolaných, ale málo vyvolených. A ja som v tom, čo robím, dobrý. Jednoducho vyhrala mamona, teda ľahko zarobené peniaze pri menšom objeme práce. Navyše som zrazu oslovoval masy a sám sa stal akousi celebritou. V tomto segmente je dopyt po ľuďoch ako ja, teda po tých, čo vedia písať a majú prehľad, obrovský. Vedel som, že ak rezignujem na morálne otázky, ktoré sa s touto prácou spájajú, môžem sa ňou dlhodobo a dobre živiť.
Vravíte, že články ste zrazu mali hotové päťkrát rýchlejšie. Exredaktor Nového času Tomáš Holetz mi pred rokmi tvrdil, že bulvárny novinár nemusí vedieť písať, lebo na to je editor, ktorému stačí fotka a informácia. Nie je teda pocit, že vám to šlo rýchlejšie, len také sebauspokojovanie?
Áno, je v tom istá dávka lenivosti a pohodlnosti. A pravdou je aj to, že tých, čo vedia získať kvalitné informácie a zároveň písať, je málo. Lenže viedol som tlačený bulvárny týždenník a naozaj platí, že hoci som doň veľa prispieval aj ja sám, pri kratšej pracovnej dobe som zarábal oveľa viac. Inak súhlasím – kto vie v našej brandži získavať informácie, nemusí vedieť písať.
Do práce sa mi hlásili desiatky tých, čo písať vedeli, neboli však schopní zvládať tú druhú časť práce. To je aj dôvod obrovskej nekvality v bulvárnych redakciách. Dodnes sa na vyšších manažérskych pozíciách týchto médií stretávam s vyučenými automechanikmi či dokonca ľuďmi bez stredoškolského vzdelania.
 
Na mňa si už bulvár netrúfne, mám vplyv a moc
Bulvárni novinári ospravedlňujú svoju prácu tým, že len ponúkajú ľuďom to, čo sami chcú. Nie je to výhovorka?
Je to aj môj obľúbený argument. V Česku si bulvár denne otvorí 1,7 milióna ľudí. A ak túžia po tomto servise, niekto im ho musí poskytnúť. Že ľudia majú práve takéto preferencie, vidieť nielen v printe, ale aj na webe. Som teda presvedčený, že obsah každého média vytvárajú jeho príjemcovia.
Je to však ešte žurnalistika?
V pravom zmysle slova nie. Je to len uspokojovanie masy, ktorá potrebuje mať informácie schované medzi ženskými „kozami“ a futbalovou loptou. Lenže čitatelia žurnalistiku ani nevyžadujú, stačí im skratkovitá a zábavná informácia.
Mávate vôbec výčitky svedomia?
Premýšľal som o tom mnohokrát. Zlikvidoval som naozaj veľa manželstiev, veď bulvár ubližuje mnohým. Za celú kariéru som však mal na krku len jednu či dve žaloby. Ak si niekto nabehne na náš meč neverou, intrigami, podvodmi, lžami, peniazmi a my ho za to „spravíme“, som úplne bez výčitiek.
Tí ľudia sú totiž celebrity, osoby verejného záujmu, a tak si s nimi môžem robiť, čo chcem. Zväčša aj tak ide o ľudí, ktorí nás inokedy obťažujú, lebo chcú byť v bulvári. Samozrejme, existuje aj skupina slávnych, ktorá to odmieta, a ja som ublížil aj množstvu ľudí nie celkom mainstreamového rangu. Mrzelo ma to, ale nedá sa s tým nič robiť. Som dobre platený za to, aby som sa s tým vyrovnal.
Predstavte si, že by si vášho otca bulvár podával za neveru či nebodaj zverejnil fotografie ťažkej autonehody vašej manželky a dieťaťa. Neprajem vám to, ale ako by vám bolo, keby niekde ležal váš príbuzný prikrytý plachtou a ktosi by vás otravoval s mikrofónom a otázkou, aké sú vaše pocity?
Rozumiem, často o tom premýšľam. Mám šťastie, že otec je pre bulvár nezaujímavý, lebo nechodí za kurvami ani nehrá na automatoch. „Užili“ sme si to len vtedy, keď si naši adoptovali dieťa z detského domova. Na rovinu však hovorím, že keby veci, ktoré robím ja iným, niekto robil mne a mojej rodine, bolo by mi to nepríjemné.
Zároveň jedným dychom dodávam, že dnes už mám takú mediálnu moc, vplyv a úzke kontakty s konkurenčnými bulvárnymi plátkami, že ak ma priamo nenachytajú, ako si dávam „lajnu“ koksu alebo s prostitútkou, tak na mňa nezaútočia. A možno ani v týchto prípadoch. Dávam si však veľký pozor, lebo by som tomu naozaj nechcel čeliť. Mám citlivú manželku, ktorá sa pohybuje mimo našej brandže.
A ešte jedna vec – v Česku som béčkovou či céčkovou celebritou, a tak s tým musím počítať. Byť známou tvárou aj tak prináša viac výhod ako nevýhod. To riziko k tomu patrí a musím sa s tým vyrovnať. Kto to nedokáže, vôbec by sa nemal pokúšať o slávu, lebo bulvár je jej súčasťou.
Mali by sme mať hranice, ale pre vysoký dopyt to nejde
Český bulvár roky žije z Ivety Bartošovej. Nezdá sa vám, že už je to v polohe, že tú ženu jednoducho zabijete?
Samozrejme, my ju naozaj zabijeme. Ona sa však zabíja aj sama, ale o tom sa nebavme. Faktom je, že na nej dlhé roky parazitujeme, a ľudsky ju už aj ľutujem. Uvedomujem si, že keď ju odfotia pomočenú, je to nedôstojné, a že naozaj prispievame k jej blížiacemu sa koncu.
Na druhej strane ona nám svojím spôsobom života neuveriteľné nahráva. Každá krajina má svoju Bartošovú, ale takýto rozmer to asi nemá nikde. Uznávam, že posledné dva roky už ani sama nevie, čo sa okolo nej deje, a to je na tom najsmutnejšie. Keď s ňou žil Jiří Pomeje, ten aspoň kapitalizoval všetko, čo Ivete robil bulvár. Teraz z toho nič nemá.
Ona je objektívne psychicky chorá a závislá od alkoholu. Nemala by byť psychická choroba hranicou, za ktorú už nepôjdete? Predsa je rozdiel prenasledovať zdravého, príčetného človeka a kopať do trosky.
Máte pravdu, tá hranica by tam mala byť. Problém je, že informácie o Bartošovej sú tak veľmi žiadané, že to inak nejde. Dopyt po nej je neskutočný, články o nej si otvárajú aj ľudia, ktorí bulvár nečítajú. Vtedy idú hranice nabok a budeme na nej parazitovať až do konca a ešte pol roka po ňom. Je to tvrdé a morálne zlé, ale tak to je. U vás na Slovensku je to konzervatívnejšie.
No, slovenský bulvár tiež dokáže riadne nakladať. To, čo robil pri smrteľných chorobách Júliusa Satinského, Zory Kolínskej či Michala Dočolomanského, bola katastrofa.
Sledujem aj vaše médiá. Samozrejme, parazitovanie na umierajúcich je hrozné, ale smrť, choroby a odchádzanie zo života sú najatraktívnejšími témami. Pomerne často sa mi inak stáva, že slovenskí kolegovia žiadajú, aby som niečo vypustil von, lebo oni to potom môžu prevziať.
Keď som však nedávno zverejnil tabuľku najvplyvnejších gayov v Česku a na prvé miesto dal politického moderátora Václava Moravca, o päť minút mi volali, že také niečo vyjsť nemôže, lebo by to okamžite skončilo na súde. Máte tam teda tvrdé bulvárne novinárky, ktoré by sa u nás dobre uživili, ale isté veci sú stále tabu. Sme tvrdší ako vy, ale keď niekto narieka, ako to preháňame, a argumentuje Bartošovou, nech sa pozrie na západ či priamo na britský bulvár.
Jednu časť záujmu bulváru tvoria ľudia, ktorých prenasledujete, hoci si to neželajú, druhú zase tí, čo sa hlásia sami. Je ich veľa?
Kedysi som si myslel, že väčšina informácií do bulvárnych novín prichádza od čitateľov. V skutočnosti ich, vrátane tých negatívnych, poskytujú samotné celebrity. Takých je 90 percent. Raz je za tým snaha niekoho očierniť, inokedy získať slávu. Nespolupracujúcich celebrít je málo. Spriatelených bulvárnych novinárov, ktorým poskytujú informácie zo svojho súkromia, pritom nemajú len mladí, ale napríklad aj slávni seriáloví herci nad 50 rokov, ktorí sa radi prezentujú, že bulvár neznášajú. Je až zarážajúce, že čitatelia o tom netušia.
Z čoho to vyplýva?
Šoubiznis je mimoriadne konkurenčné prostredie, v ktorom sa švindľuje a klame.
 
Ak chcem získať kvalitnú hyenu, musím jej ponúknuť aspoň 2000 eur
V dokumente Českej televízie Pološero ste povedali, že je to obchod. Podľa vás má trebárs Karel Gott so super.cz tajnú dohodu, a donedávna ju mal mať aj s Ringierom, že bude sám poskytovať informácie zo súkromia a napríklad Blesk za to nebude písať o jeho žene, že je neschopná moderátorka.
Jednoznačne. A pochopil som aj to, prečo to musel šéfredaktor Blesku v tom dokumente poprieť. Nemôže to priznať, ale je to tak, sám som mal také dohody v Spy. Sú totiž obojstranne výhodné pri áčkových celebritách, lebo bulváru zaručujú kvalitné informácie výmenou za neútočenie. Je to krátkozraké, ale tak to funguje.
Ak však za paparazzovanie vydávam niečo, čo som si vopred dohodol, nie je to len podvod na čitateľoch?
Je to podvod, ale čitatelia ho dobrovoľne prijímajú, netrápi ich to, nepremýšľajú nad tým. Bulvár je zábava na päť minút a ak je obsah kvalitný, hoci hraný, je to v poriadku. Z takého podvodu si ťažkú hlavu nerobím. Umelo dohodnutých je naozaj množstvo tých „akože“ sledovačiek.
Svojho času mi istá speváčka vysvetľovala, že napríklad Lucie Bílá má titulky v bulvári dohodnuté na mesiace dopredu. Opäť nekorektná hra s čitateľmi?
Bílá je jednou z najväčších manipulátoriek davov a českých masmédií, úplná špička. Je v tom taká dobrá, že ak na ňu niekto zaútočí, vďaka vybudovanému imidžu sa zvýši jej obchodná cena a všetko sa obráti proti útočníkovi.
Nepoznám inú celebritu, ktorá tak dokonale dokáže pracovať s novinármi. Nikdy ich neodmietne, okamžite sa stáva ich kamarátkou. Raz som mal v redakcii mimoriadne ostrú bulvárnu novinárku, s ktorou sme dlhodobo pracovali na viacerých kauzách okolo Bílej. Po stretnutí s ňou zrazu otočila a ja som hneď vedel, že sa niečo deje. Bílá si ju totiž pozvala a povedala jej, že „moja lóža v Karlíne (hudobné divadlo, pozn. autora) je ti kedykoľvek k dispozícii.“ To je jej obľúbená veta, povedala ju už iks novinárom.
Nie sú však dohody celebrít s bulvárom len dôsledkom ich prirodzenej obrany? Kto túži po tom, aby ho prenasledovali v súkromí?
Neviem, ale práve u Bílej je to dvojsečné, lebo je vynikajúca obchodníčka. Na svojej medializácii sa zásadne podieľa ona sama, obdivuhodne dokonca zvláda aj krízovú komunikáciu. Dodnes u nás nik nevie, že pol roka žila s Jarom Slávikom, a podľa mňa to ani nik nenapíše. V jej prípade teda ide len o chladný kalkul, nie o obranu pred zlým bulvárom.
Vravíte, že do bulváru ste šli kvôli peniazom. Koľko sa v ňom zarába?
Ak by aj platy novinárov v serióznych médiách a bulvári boli rovnaké, práca tých prvých je zodpovednejšia a náročnejšia. Som však presvedčený, že platy špičkových bulvárnych žurnalistov sú vyššie. Odhadujem, že kvalitný redaktor v denníku vášho typu môže mať po desiatich rokoch praxe okolo 1500 až 2000 eur. V bulvári je to o tretinu viac.
Vy sám ste priznali, že ako šéfredaktor máte 100-tisíc českých korún, teda okolo 3800 eur.
To je pravda. A ak chcem získať do tímu kvalitnú hyenu, takzvaného „kauzára“, musím mu ponúknuť minimálne 2000 eur.
Bulvár za tipy od záchraniek, policajtov a nemocníc platí
Bulvár výrazne ťaží z toho, že mu informácie o nehodách a rôznych nešťastiach poskytujú callcentrá záchraniek, polícia, prípadne nemocnice. Ak však niekto príde ležať s vážnou chorobou a personál volá do novín, aby prezradil diagnózu, porušuje zákon. Je v poriadku, že tie informácie púšťate von?
Problém callcentier záchraniek a ďalších spočíva v tom, že tí ľudia nie sú dobre zaplatení. Zväčša sa to aj tak neprevalí, lebo bulvár môže stále tvrdiť, že informáciu zistil tak, že odpočúval príslušné frekvencie. Čo, mimochodom, aj robí.
Keď sa pri autonehode zranil môj otec, bol som prekvapený, ako rýchlo sa to médiá dozvedeli. Stalo sa to päť kilometrov od nemocnice v Motole, a kým ho previezli, čo trvalo len pár minút, už ho čakali fotografi z Blesku. Je to symbióza medzi tými, čo všetko dôležité hlásia, a samotným bulvárom.
Priznávate teda, že bulvár za také informácie platí?
To viete, že dobrovoľne to tí ľudia nerobia. Nikdy sa to však nikomu nepodarilo dokázať, lebo vždy sa poukáže na to, že novinári len odpočúvali danú frekvenciu.
V pôrodnici, kde rodí niekto mediálne slávny, nie je čo odpočúvať.
Rozumiem. Tam to funguje tak, že to hlásia zamestnanci. U lekárov sa s tým stretávame najmenej, obvykle je to záležitosť nižšieho personálu.
Nepravdy v bulvári sú vecou diletantstva, nie úmyselných lží
Podľa vás bulvár neklame. Herci Marek Vašut, Lukáš Vaculík či spisovateľ Michal Viewegh však súdy vyhrali. Zdeněk Svěrák či Viktor Preiss boli kvôli článkom v bulvári na antidepresívach.
Máte pravdu, ale treba povedať, že sa bavíme o jednotlivých kauzách. Tým ľuďom bolo naozaj ublížené a bulvár klamal, za čo aj pomerne tvrdo zaplatil, ale dnes sa pohybujeme v inom právnom rámci ako pred rokmi. Vzniklo totiž niekoľko precedentných rozsudkov.
Ja si naozaj nemôžem dovoliť napísať lož, navyše súdy v poslednom čase pritvrdzujú. Ak opomenieme tých, čo ste menovali, nedochádza k zásadnému nárastu súdnych sporov.
Ak ide herec Ondřej Vetchý s manželkou do spoločnosti a médiá píšu, že to bola milenka, je to klamstvo. Keď bol v ZOO s dcérou, napísali, že to bola milenka, ktorú obchytkával. Ako to ide dokopy s tým, čo vravíte vy?
Kauza Vetchého milenky bola skôr vecou chyby a diletanstva než vedomej lži. Šlo o to, že svoju rodinu dôsledne skrýva, a keď sa niekde objaví, novinár môže nechtiac urobiť chybu. Som presvedčený, že ho z nevery nikto cielene neobvinil, lebo každý vie, čo ho potom čaká. Bola to zlá práca kolegov, nie úmysel. Vetchý bol poškodený a bulvár za to tvrdo zaplatí. Nedá sa však generalizovať, že úmyselne klame.
Tak iný prípad – Michal Viewegh vychádzal s manželkou z pôrodnice. Paparazzi si rodinu tajne odfotil a na druhý deň dokonca vyšiel rozhovor. Lenže on s nikým nedebatoval. Keď bola jeho manželka tehotná, vychádzali výmysly aj o jeho rozvode a milenke.
To je problém jedného vydavateľstva, ktoré sa naozaj pohybuje na hrane toho, čo môže, a stojí ho to aj obrovské prostriedky na právnu ochranu. Momentálne má okolo 150 sporov. Jeho médiá jednoducho pracujú iným štýlom ako ostatné a aj vďaka tomu sa výborne predávajú.
 
Čudujem sa, že ma za to všetko ešte nik nezmlátil
Keď u nás Nový čas naštval speváka Mariána Greksu, ten podľa vlastných slov vtrhol do redakcie a chcel šéfredaktorovi rozbiť hubu. Nie je pre niekoho práve toto najschodnejšia cesta? Myslím to v kontexte frustrovaného človeka, ktorý vie, že súdy trvajú roky, stoja peniaze a ospravedlnenie malými písmenami kdesi vzadu a po takom čase už čitateľa aj tak nezaujíma.
Áno, je to cesta a osobne sa takého postupu obávam. Či je to správne riešenie, neviem. Niektoré celebrity to však takto riešia už aj u nás. Napríklad Vetchý bulvárnych novinárov naozaj mláti, nájazd na naše vydavateľstvo som zažil aj od iných.
Vetchý je totiž veľmi žiadanou celebritou, čokoľvek o ňom je zaujímavé. Raz som ho nechal sledovať. Pracoval som so špičkovými a naozaj tvrdými paparazzami, ale aj tí ho, v strachu, aby im nenaložil, snímali snáď z jedného kilometra. Nedávno sme sa stretli v jednom futbalovom tíme a som si istý, že keby to nebola charitatívna akcia, tak mi jednu vrazí. Ale 100-tisíc mesačne beriem práve za to, aby som to riziko znášal. Sám sa čudujem, že ma zatiaľ nik z tých ľudí nezmlátil.
Marek Vašut vyhral súd a milión korún za to, že denník Aha! písal o jeho údajných depresiách a promiskuite. Otázne je, či je to dostatočná náplasť za poškodzovanie povesti.
Toto bol mimoriadne precedentný rozsudok a nepovažujem ho za úplne spravodlivý, lebo Vašut podľa mňa nepreukázal, akú konkrétnu ujmu, napríklad stratu kšeftu, tými článkami utrpel. Faktom je, že pre bulvár bol výsledok zásadnou ranou a musel upraviť podávanie niektorých informácií.
Súhlasím, že istá miera poškodenia povesti tam mohla byť, a je otázne, či by to zvrátilo nejaké ospravedlnenie, nie som však presvedčený, že to boli výmysly. Vašut je áčková celebrita a určitú mieru útoku by mal zniesť. V každom prípade bulvár tvrdo zaplatil.
Obvykle však ide o nižšie sumy. Časopis Pestrý svět musel platiť Lukášovi Vaculíkovi 300-tisíc korún za články o jeho homosexualite. Nie je to náhodou tak, že bulvár riskuje aj preto, lebo sa to finančne oplatí aj pri prehratom súde? Zvýšený predaj pokuty nahradí.
Samozrejme, tak to je, bulvár bude vždy v pluse. Výšky odškodného nebývajú pre vydavateľstvá typu Bauer Media či Ringier fatálne a už vôbec nie devastujúce či bonitu ohrozujúce. Milión je síce vysoká čiastka, ale nič také nemôže ohroziť ich existenciu. Kým niekto nedostane pokutu dva, tri či päť miliónov, tak sa to ani nezmení. Státisícové odškodnenia sú možno nepríjemné, ale nie ekonomicky likvidačné.
Keby to bulvár urobil mne, okamžite ho zažalujem a vyhrám
Bulvár rád argumentuje, že si tiež overuje informácie z dvoch zdrojov a nie je odkázaný na používanie slovíčok typu „údajne“, „vraj“, „podľa zdroja blízkeho XY“ a podobne. Pozrel som si vaše extra.cz a vy ich bežne používate. Príklad vášho titulku: „Daniel Landa vraj opustil rodinu. Môže za to prísavka Olga Lounová?“ Samotný článok sa odvoláva len na nemenovaných priateľov Lounovej. Nie je to alibizmus?
Len čiastočne. Tie slovíčka sú barličkami, ale my aj čitatelia veľmi dobre vieme, prečo tam musia byť. Jednoducho to nemôžeme napísať natvrdo. A ak nám náš súčasný právny rámec poskytuje túto možnosť, tak ju využívame. Ide o typy článkov, v ktorých čitateľom ani nepredstierame, že to, čo sa tam píše, tak naozaj je.
Načo to potom podsúvate verejnosti?
Lebo to môže byť pravda a v mnohých prípadoch aj je. My to totiž musíme používať aj vtedy, keď máme istotu, že je to tak. Áno, je to alibizmus a nesmierne nám to uľahčuje život, lebo, čo si budeme hovoriť, vďaka tomu môžeme naozaj napísať akúkoľvek lož tak, že nie je žalovateľná. Je to vec právnych mantinelov. Hoci sa menia, stále platí, že bulvár má u nás veľký manévrovací priestor.
Predstavte si hypotetickú situáciu, že Blesk zverejní titulok: „Pavel Novotný vraj sexuálne zneužíva dcéru, tvrdí to jeho priateľ!“ Samozrejme, v článku bude tým priateľom blízka osoba, ktorá si neželá byť menovaná.
Okamžite ho zažalujem a vyhrám.
V čom je rozdiel? Len v tom, že potenciálna lož, o ktorej sme hovorili vyššie, je nahradená inou.
V tom, že dieťa celebrity u nás vďaka judikátu Ústavného súdu nie je osobou verejného záujmu. Takýto zásah do intímnej sféry si každý bulvár dvakrát rozmyslí. Bez jasného dôkazu by to nik neriskol. Na druhej strane súhlasím, že „zdroj, ktorý si neželá byť menovaný,“ si fakt môže vymyslieť ktokoľvek, a naozaj by ma zaujímalo, ako by sa to z neho dalo vymlátiť.
Iný príklad z vašej titulky: „Priateľka Tomáša Klusa Tamara konečne dosiahla svoje – spevákova manažérka po šiestich rokoch skončila.“ Článok odkazuje na jej facebookový status, ale pravda je taká, že manažérka v ňom ani náznakom netvrdí, že odchádza, lebo ju vyrazila Klusova frajerka. Nie je to zavádzanie?
Ten článok bol našou chybou. V Klusovom tíme máme vynikajúceho informátora, ale zle tam bolo to, že sme zasiahli do osobnostnej sféry manažérky, ktorá nie je osobou verejného záujmu a nemusí znášať takýto tlak. Článok som korigoval, lebo som uznal, že sme prekročili hranicu. Urobil som to len preto, lebo ide o manažérku. O pravdivosti tých informácií však vôbec nepochybujte.
Titulok je ale v rozpore s článkom.
V tomto segmente majú titulok a hlavná fotka 40-percentný vplyv na čítanosť. Áno, pri upútavaní tieto triky používame často, lebo naša úspešnosť sa meria najmä počtom kliknutí na články. A verte, že napriek tomu, čo hovoríte, sa čitatelia vracajú. Ak si aj niektorí z nich uvedomia, že boli tak trochu zavedení, na ich ďalšiu návštevnosť to nemá zásadný vplyv. Priznávam to len nerád, ale je to tak.
Rozhovor bol autorizovaný, Pavel Novotný v prepise nič nezmenil.
Medzititulky: redakcia



Čítajte viac:http://ekonomika.sme.sk/c/6875794/sef-bulvaru-ano-bartosovu-naozaj-zabijeme.html#ixzz2dRU1mVGY